Vatikán 30. januára (RV) Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života adresovala list všetkým zasväteným osobám pri príležitosti ich blížiaceho sa sviatku. List k 26. dňu zasväteného života, ktorý Cirkev oslávi 2. februára, na Sviatok obetovania Pána, teda v deň Hromníc, sa venuje téme súvisiacej so synodalitou. Tentoraz rozoberá slovo spoluúčasť – druhý kľúčový výraz témy Synody: „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“.
V liste podpísanom prefektom spomínanej kongregácie kardinálom João Braz de Avizom a jej sekretárom Mons. Josém Rodríguezom Carballom OFM sa pripomína, že v Deň zasväteného života bude pápež František celebrovať svätú omšu v Bazilike sv. Petra za účasti členov rozličných foriem zasväteného života. Okrem rehoľníkov sem patria i mnísi a členovia kontemplatívnych rádov, zasvätené panny (ordo virginum) pustovníci i členovia sekulárnych inštitútov, spoločností apoštolského života i nových foriem zasväteného života.
Kongregácia pozýva všetkých zasvätených živo sa zapojiť do synodálneho procesu Cirkvi, do dynamiky načúvania. V súvislosti s témou spoluúčasti list vyzýva:
„Na tejto cirkevnej ceste si položme otázku, drahí bratia a sestry, aký druh načúvania existuje v našich spoločenstvách: kto sú sestry a bratia, ktorých počúvame, a ešte skôr, prečo ich počúvame? Každý z nás, to opakujeme, je povolaný klásť si túto otázku, pretože sa nemôžeme nazývať spoločenstvom povolania, a už vôbec nie spoločenstvom života, ak na ňom chýba niekoho spoluúčasť.“
„Vydajme sa na túto cestu celej Cirkvi s bohatstvom našich chariziem a našich životov, neskrývajúc naše ťažkosti a zranenia“, vyzýva zasvätených vedenie príslušnej kongregácie a dodáva: „Spoluúčasť sa stáva zodpovednosťou: nemôžeme chýbať (…) v tomto povolaní stať sa synodálnou Cirkvou“.
List zasväteným ďalej dodáva, že synodalita sa začína v našom vnútri, a to osobnou konverziou. Vysvetľuje tiež, že načúvať znamená „vytvárať v našom živote priestor pre druhého, brať vážne to, čo je pre neho dôležité“. Takto opisuje potrebný postoj zasvätených:
„…Postoj byť vnútri procesov, ktoré sa týkajú života komunity a každého človeka, cítiť na našom tele rany a očakávania robiť, čo môžeme, počnúc tým, že všetko vložíme do Božích rúk prostredníctvom modlitby, nevyhýbať sa námahe svedčenia o nádeji, byť ochotní aj stratiť, len aby sme živili túto spoločnú cestu, ktorá sa začína načúvaním, čo znamená vytvárať v našom živote priestor pre druhého, brať vážne to, čo je pre neho dôležité.
Spoluúčasť tak nadobúda štýl spoluzodpovednosti, ktorá sa vzťahuje nielen na organizáciu a fungovanie Cirkvi, ale aj na jej samotnú podstatu, na spoločenstvo a na jej konečný zmysel: misionársky sen dosiahnuť všetkých, starať sa o všetkých, cítiť, že sme všetci bratia a sestry, spoločne v živote a v dejinách, ktoré sú dejinami spásy.“
Zdroj: tkkbs.sk
