Drahí spolupútnici, v dnešný deň pod znamením Premenia Pána sa k nám prihovárala celá príroda, keďže sa nám ukázalo aj slnko po dlhšom čase a prestalo pršať. Tak ako pre mnohé národy pred Kristom slnko bolo znamením toho, čo je Božie, tak aj prví kresťania prijali tento symbol a nazvali Krista „Slnkom nezachádzajúcim“.
Je to hlboká pravda, Boh je stále prítomný, aj keď niekedy Ho zdanlivo zakrývajú mraky mnohých našich bied, ťažkostí alebo hriechu, takže je nám len veľmi ťažko uveriť a prežívať Božiu lásku i pomoc. Veď aj svätý Jozef prežíval mnohé búrky, ktoré zakrývali to čo je Božie. Musel bojovať o svoju vieru a chrániť svoju nádej. Ježiš bol stále Prítomný, tak medzi ľuďmi, keď učil, ale taktiež na Hore Tábor, keď sa ukázal vo svojej sláve, aby umocnil vieru učňov pred udalosťami, ktoré mali nasledovať. Hora Tábor, hora Olivová a hora Golgoty. To sú hory, na ktoré Ježiš pozýva tých, ktorí chcú naozaj za Ním kráčať. Tak nebojme sa a skúsme sa nechať Ježišom viesť tam, kde On bude chcieť, pretože On nás nikdy nenecháva samých. Dáva toľko, koľko môžeme zniesť a aj z toho, čo nie je dobré, dokáže utvoriť dobro. Dôverujeme.
Pozdravujú pútnici.