Stav obrazu Panny Márie z Jasnej Hory je stabilizovaný, píše sa v rozhodnutí výročnej údržbárskej prehliadky. Tradične sa konala počas Veľkého týždňa. Je potrebná každoročná kontrola a vykonávajú sa konzervačné činnosti s cieľom predvídať určité procesy starnutia ikony. Zmenil sa aj odev Panny Márie.
Stav obrazu, najcennejší poklad Jasnej Hory, recenzoval ako vždy prof. Krzysztof Chmielewski z Fakulty konzervovania a reštaurovania umeleckých diel Akadémie výtvarných umení vo Varšave. O túto maliarsku prácu sa stará už dlhé roky. Je žiakom prof. Wojciecha Kurpika. Ako ubezpečil, stav jasnohorskej ikony je stabilný vzhľadom na jeho dlhovekosť a dramatickú históriu, tu najstaršiu, ako aj novšiu históriu druhej svetovej vojny, keď bol ukrytý pátrami pavlínmi.
„Vďaka činom pavlínov počas 2. svetovej vojny obraz prežil, no jeho stav bol oslabený a úsilie mnohých ľudí v povojnovom období, ktoré prispelo k jeho záchrane buď priamo, či nepriamo, je nepreceňovateľné,“ vysvetlil konzervátor Chmielewski. Podmienky, v ktorých bola ikona počas vojny skladovaná, ovplyvnili kvalitu maliarskej malty, ktorá sa stala krehkou a „citlivou“.
Ako zdôraznil reštaurátor, ohrozenie obrazu vyplýva zo samotnej hmoty, pretože je namaľovaný na doske, ktorá je citlivá na zmeny teploty a vlhkosti, a stav dreva ovplyvňuje to najcennejšie, teda vrstvy polychrómie: maltu a farbu. Takáto štruktúra reaguje pod vplyvom zmien okolitej vlhkosti alebo teploty, každá z týchto zložiek sa mení, čo spôsobuje oddeľovanie vrstiev, praskliny.
Na túto tému sa vyjadril prof. Chmielewski, keď vysvetlil, že postupy, ktoré sa v tejto situácii vykonávajú, sú injekcie lepidla. Zdôrazňuje, že tento rok bola vykonaná iba jedna injekcia, čo dokazuje, že stav obrazu je vyhovujúci.
Na udržanie obrazu v optimálnom stave sa používa najnovšia technológia. V roku 2013 bola inštalovaná nová pancierová kazeta postavená podľa najnovších technológií so zariadeniami zabezpečujúcimi primeranú mikroklímu. Jeho hlavným cieľom je izolovať ikonu od atmosféry samotnej kaplnky. „Vďaka týmto poistkám sa stav obrazu určite zlepšil,“ zdôrazňuje pamiatkar.
Každoročná kontrola obrazu Panny Márie Čenstochovskej sa vykonáva od roku 1950. V roku 1979 bola zriadená špeciálna komisia na preskúmanie technického stavu ikony.
Ako to už býva zvykom, zázračný obraz je zdobený. Tradícia vešania votívnych predmetov na obraz pokračuje od počiatku jeho prítomnosti v kláštore na Jasnej Hore. Najprv sa drahé šperky pripevňovali priamo na dosku. Potom bol zdobený zlatými a striebornými platňami aj korunami. Od polovice 17. storočia je zázračný obraz odetý do šiat z drahých látok, vyšívaných zlatom a zdobených šperkami. Ide o unikátne šperky.
Teraz prvé – jedny z najstarších brilantných šiat zo sedemnásteho storočia – nahradili rubínové šaty, známe aj ako „vernostné šaty“, pretože v 50. rokoch minulého storočia na nich boli našité stovky snubných prsteňov, ktoré darovali manželia, pripomínajúc si veľkú novénu.
Tento odev je dielom pavlínskych mníchov Klemensa Tomaszewského a Makaryho Sztyftowského a pochádza zo 17. storočia. Bol určený na obdobie adventu a pôstu, osadenými šperkami sú najmä rubíny alebo kamene rubínového typu, napr. granáty. Pre svoju červenú farbu tieto kamene symbolizujú Kristovo umučenie. Má zvláštny a vzácny drahokam v podobe flakónu parfumu, ktorý je vyrobený z dvoch perál spojených dohromady. A na pamiatku novény v roku manželskej vernosti (1957) bolo na šaty (priamo na koniec plášťa Panny Márie) prišitých viac ako 200 snubných prsteňov.
Obraz Jasnej Góry je jedným z hlavných symbolov nábožnosti Poliakov, svedkom poľských dejín a Jasná Góra je po stáročia významným mariánskym svätostánkom aj vo svete. Len minulý rok, keď boli v platnosti obmedzenia súvisiace s pandémiou, navštívilo svätyňu Częstochowa 1,6 milióna pútnikov.
Obraz má bohatú históriu a je pradený legendou, ktorá hovorí, že dielo namaľoval sv. evanjelista Lukáš na doske stola slúžiaceho Svätej rodine. S vysokou pravdepodobnosťou obraz pochádza z Konštantínopolu, odkiaľ sa dostal cez Podkarpatskú Rus do Poľska. Knieža Władysław Opolczyk v roku 1382 založil pre pavlínov v Jasnej Góre kláštor a daroval im obraz Matky Božej.
Pred rokmi vdp. Janusz Pasierb, ktorý bol aj členom konzervačného výboru zázračného obrazu Panny Márie Jasnohorskej, upozornil, že to, čo odlišuje Jasnú Horu od ostatných mariánskych svätostánkov, je jej poľský a zároveň univerzalistický charakter. Dokonca aj Jan Długosz, ktorému vďačíme za prvý literárny opis obrazu, v 15. storočí napísal, že zobrazuje „najdokonalejšiu kráľovnú sveta i nás“.
Uctievanie Márie v Jasnej Góre bolo od začiatku medzinárodné. A nielen kult, ale aj samotný obraz odráža otvorený charakter poľskej kultúry.
Pôvodom byzantská Hodegetria alebo „naznačujúca cestu“ po lúpeži v roku 1430, bola vlastne nanovo namaľovaná v štýle doby západnými alebo stredoeurópskymi maliarmi. V obraze Jasna Góra sa tak stretnú dve veľké tradície kresťanskej zbožnosti a umenia.
„Antický obraz, ktorý nesie črty kresťanstva na Východe i na Západe, je znakom jednoty týchto dvoch svetov, bohatstva a kultúr, ktoré sa svätým krstom stretli a zjednotili v Kristovi.“ Práve to o obraze kláštora Jasná Góra povedal Ján Pavol II. počas svojho pobytu vo svätyni v roku 1991.
Obraz Bohorodičky svojou viditeľnou umeleckou krásou vedie k modlitbe, zvereniu sa, ľudskej obnove, čo potvrdzujú stáročné svedectvá pútnikov, ako aj materiálny rozmer: početné votívne dary a záznamy o zázrakoch a priazni. „Per visibilia ad invisibilim“ – cez viditeľné k neviditeľnému.
Zdroj: www.jasnagora.com
Preklad: P. Gregor Oskwarek OSPPE
