Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512. Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.
Pavlíni bývali v Mariánskej Čeladi viac ako 200 rokov, slúžiac Bohu, vede, hospodárstvu i ľuďom. Počas nebezpečenstva slúžil ako ochrana pre ľudí a v čase mieru ako svätyňa. V roku 1749 sa začali budovať nové kláštorné budovy namiesto zničených. Dokončený bol však už len kostol a to v roku 1782. Dvojvežový kostol, ktorý je podobný tomu v Šaštíne, bol počas vojny poškodený tak, že zanikol. Časti kláštora zdevastovali, keď ho používali ako sklad obilia a ako ovčinec. Pod kláštorom sa zachovala bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkmi.
Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Mariánskej Čeladi. Otcovia pavlíni sa sem už nevrátili.
Zdroj: https://sites.google.com/site/pavlini700rokov/pavl%C3%ADnskekl%C3%A1%C5%A1torynaslovensku
