Návrat Pavlínov do Šaština

Dňa 26. marca 2017 v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne sa počas sv. omše o 10:30 hod. uskutočnilo slávnostné zverenie farnosti Šaštín-Stráže rádu sv. Pavla prvého pustovníka.

Slávnostnej sv. omši predsedal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita. Spolu s otcom arcibiskupom koncelebrovali p. Arnold Chrapkowski OSPPE, generálny predstavený nášho pavlínskeho rádu; p. Pavol Przygodzki OSPPE, generálny sekretár; vdp. Milan Čaniga, šaštínsky dekan; p. Martin Lehončak OSPPE, kváziprovinciál aj predstavený pavlínskej komunity v Šaštíne; p. Ondrej Kentoš OSPPE, rektor baziliky;
p. Dominik Lejman OSPPE, predstavený pavlínskej komunity v Trnave; p. Rastislav Ivanecký OSPPE, predstavený pavlínskej komunity vo Vranove n/T.

*

V dejinách Šaštína významnú úlohu zohrala rehoľa pavlínov. Na pozvanie arcibiskupa Imricha Esterházyho prišli do Šaštína v roku 1733 prví traja rehoľníci – pavlíni a prevzali starostlivosť o kaplnku s milostivou soškou Sedembolestnej Panny Márie.
Keďže pribúdalo stále viac a viac pútnikov k milostivej soške, rozhodli sa vybudovať nový kostol s priľahlým priestranným kláštorom. Pavlíni spočiatku obývali menší dom. Plán kostola a kláštora vypracoval projektant Matej Vépy, pavlínsky kňaz.
Pavlínsky páter – architekt, sa nedožil kompletnej realizácie výstavby kostola, zomrel okolo roku 1747. Stavebné práce postupovali veľmi pomaly. Štedrosť panovníčky Márie

Terézie, ktorá pravidelne navštevovala Šaštín, sa ukázala až po roku 1756. V tom čase išlo o vnútorné zariadenie kostola, jeho výzdobu a vymaľovanie. Hlavný oltár vysvätil za účasti významných cirkevných hodnostárov ostrihomský arcibiskup František Barkóczy. On položil milostivú sochu na pripravené miesto na hlavnom oltári.

Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1564. Neznámy sochár ju zhotovil z piatich kusov hruškového dreva na objednávku Angeliky Bakičovej, manželky grófa Imricha Czobora. Grófka ju dala vyhotoviť z vďaky za záchranu a urovnanie ich manželstva. Pozlátená plastika je85 cm vysoká a 91 cm široká. Sediaca Panna Mária drží v lone Kristovo mŕtve telo, ktorého pravá ruka visí bezvládne nadol. O mnohých uzdraveniach v Šaštíne svedčí veľké množstvo votívnych predmetov darovaných chrámu a Matke Božej ako prejav vďaky za vyslyšanie a pomoc. V roku 1786 však Jozef II. zrušil rehole a cirkevné spoločnosti – medzi nimi aj pavlínske kláštory.
Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Šaštíne.
Od roku 1924 sa o baziliku starali Saleziáni až do násilného zrušenia reholí v roku 1951 komunistami. V roku 1989 prevzali Saleziáni kláštorný komplex opäť pod svoju správu. Význam tohto pútnického miesta pre kresťanský svet potvrdilo povýšenie šaštínskeho chrámu Svätým Otcom Pavlom VI. v roku 1964 na Baziliku Minor.

Zdroj: https://sites.google.com/site/pavlini700rokov/pavl%C3%ADnskekl%C3%A1%C5%A1torynaslovensku

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *