Na Jasnej Hore sa koná dvojdňové stretnutie provinciálnych a viceprovinciálnych predstavených, ako aj delegátov generála rehole pavlínov pre jednotlivé krajiny. Oficiálne ukončenie stretnutia je zajtra. Medzi diskutovanými témami sú otázky súvisiace s povolaniami a formáciou v rôznych častiach sveta, pastorácia na štyroch kontinentoch a pomoc Ukrajine.
Rád sv. Pavla Prvého Pustovníka má takmer pol tisícky rehoľníkov, ktorí slúžia v sedemnástich krajinách sveta na štyroch kontinentoch. „Bieli mnísi“ majú tri provincie, teda časti rádu, ktoré majú určitú autonómiu: nemeckú, austrálsku a americkú, tri jednotky prirovnané provinciám, teda viceprovincie (nemajú plné práva): maďarskú, slovenskú a chorvátsku. Okrem provincií a viceprovincií existujú aj menšie oblasti –delegatúry v Taliansku, na Ukrajine a v Kamerune.
„Chceme spoločne uvažovať o tom, ako pri zachovaní paulínskej charizmy môžeme prijať nové pastoračné a apoštolské výzvy,“ povedal P. Arnold Chrapkowski, generálny predstavený Rádu sv. Pavla Prvého Pustovníka. Ako vysvetlil, náboženská služba v mnohých častiach sveta zažíva rôzne situácie, ktoré sa dejú v partikulárnych cirkvách a ktoré si od pavlínov ako rehoľnej komunity vyžadujú, aby sa primeraným spôsobom pozerali na rôzne javy, ktoré sa odohrávajú vo svete aj v Cirkvi.
P. Chrapkowski poukázal na to, že vždy je prvoradé starať sa o rehoľný život, aby si pavlínski rehoľníci aj napriek zmenám, ktoré sa dejú, zachovali svoju identitu, aby ani pri prijímaní pastoračných výziev a výziev miestnych cirkví nestratili nič z pavlínskej charizmy a zároveň obohacovali spoločenstvá, ktorým každodenne slúžia.
Medzi najdôležitejšie témy patrí aj problematika formácie, týkajúca sa prijímania kandidátov do rehole pavlínov, ako aj neskoršia, kňazská formácia v súlade so zmenami, ktoré zaviedla Svätá stolica.
Situácia spôsobená vojnou na Ukrajine stále vyvoláva veľké obavy. „Stále je to veľmi bolestivá a ťažká skúsenosť pre celú komunitu,“ zdôraznil P. Chrapkowski. Generálny predstavený rádu ďakuje spolubratom za ich neustálu pomoc, duchovnú aj humanitárnu. Na Ukrajine majú pavlínski mnísi päť kláštorov vrátane Mariupolu, ktorý okupujú Rusi.
P. Justyn Miszczenko, OSPPE, delegát generála na Ukrajinu, vyjadril vďaku všetkým Poliakom, predstaviteľom rádu a kláštora Jasná Hora a všetkým spolubratom za ich veľkú solidaritu. Ubezpečil o modlitbách za darcov. Aj pavlínski rehoľníci na Ukrajine pomáhajú všetkým, ktorí potrebujú rôzne druhy podpory, veriacim aj neveriacim.
Pavlín hovoril o veľkých duchovných potrebách ľudí počas vojny. „Slávime sväté omše, vysluhujeme sviatosti, ľudia prichádzajú do kostolov, rodia sa aj povolania do nášho rádu,“ povedal P. Justyn.
Jasným charakteristickým znakom otcov pavlínov kdekoľvek slúžia je mariánska zbožnosť. Otec Beniamin Bąkowski, provinciál Nemecka, kde majú otcovia pavlíni päť kláštorov vrátane troch pútnických miest, povedal, že „bieli mnísi“ boli požiadaní o pastoračnú službu v Altöttingu. Tento bavorský pútnický chrám je popri Lurdoch, Lorete, Fatime a Jasnej Hore jedným z piatich hlavných centier mariánskeho kultu v Európe. „Slávenie svätej omše, kázanie Božieho slova a sviatostná služba – to je najdôležitejšie a snažíme sa to robiť tam, kde sme,“ zdôraznil P. Bąkowski. Pavlín denne slúži v mariánskej svätyni v Passau a ako pripomína, „spovednica je veľkou starosťou pavlínov“. „Keď počujete, že v Nemecku ľudia nechodia na spoveď, môžem povedať, že u nás každý deň počas dvojhodinových zmien v spovedniciach prichádzajú ľudia. Preto nás biskup pozval do Altöttingu, aby sme sa aj tam postarali o sviatosť pokánia a zmierenia,“ vysvetlil rehoľník a dodal, že „pri zachovaní vernosti Márii sme si vedomí, že s ňou a s jej pomocou môžeme veľa pre ľudí.“
Páter Tadeusz Lizinczyk, predstavený americkej provincie pavlínskeho rádu, pripomenul, že pavlíni sú tam už takmer sedemdesiat rokov. Tu je najznámejšia svätyňa Panny Márie Čenstochovej v Doylestowne v Pensylvánii, bežne známa ako americká Čenstochová. „Nie je to len pútnické miesto pre poľskú komunitu, národná svätyňa poľskej komunity, ale aj miesto, ktoré čoraz častejšie zhromažďuje k modlitbe katolíkov rôznych národností, a tak je to aj v iných komunitách pavlínov v USA,“ povedal otec Lizinczyk.
V Austrálii sa pátri pavlíni starajú o dve diecézne mariánske svätyne: v Berrima Penrose Parku, zasvätenému Panne Márii, Matke milosrdenstva, a v Marian Valley, ktoré je zasvätené Panne Márii, Pomocnici kresťanov. Poskytujú aj pastoračnú starostlivosť v štyroch farnostiach. „Máme tu veľa povolaní do nášho rádu, čo nás veľmi teší,“ povedal P. Jarosław Zań, predstavený austrálskej provincie pavlínskeho rádu. Medzi súčasnými pastoračnými výzvami pavlínskeho rádu poukazuje na pokračovanie pútí po zložitom období veľmi prísnych obmedzení pandémie Covid19. „Dôležité je posilňovať mariánsku zbožnosť, ktorá buduje vieru v Ježiša Krista. Austrália je špecifická krajina, pretože sa skladá z rôznorodých etnických a kultúrnych skupín, čo neuľahčuje pastoračnú prácu, ale mariánska zbožnosť spája ľudí a podporuje pastoračné iniciatívy,“ poznamenal P. Zań.
Pavlíni sú rádom, ktorý spája kontempláciu s pastoračnou činnosťou, vyznačujúcou sa otvorenosťou voči aktuálnym potrebám Cirkvi. Podstatnou črtou ich spirituality je mariánska zbožnosť, kontemplácia Boha v samote, láska k liturgickej modlitbe a pokániu, služba putujúcemu Božiemu ľudu. Starajú sa o svätyňu v Jasnej Hore, jedného z najvýznamnejších centier mariánskej úcty v Poľsku a na celom svete. Pápež Ján Pavol II. označil mariánsku zbožnosť otcov pavlínov za „charizmu Jasnej Hory“.
Rád pavlínov bol založený v 13. storočí v Uhorsku z rozptýlených pustovníkov zhromaždených do jednej komunity bl. Eusébia z Ostrihomu. Vybrali si sv. Pavla z Téb, považovaného za prvého pustovníka. Od neho pochádza celý názov: Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka. Pavlíni prišli do Poľska po prvýkrát v roku 1382 na žiadosť kniežaťa Władysława Opolczyka, aby sa postarali o zázračný obraz Matky Božej v Čenstochovej.
Zdroj: www.jasnagora.pl
