Kežmarok

kemarokkostol-large   kemarokobraz-large

Medzi sakrálnymi pamiatkami mesta Kežmarok popri bazilike sv. Kríža s jej gotickými oltármi, popri unikátnom drevenom artikulárnom kostole a exoticky vyzerajúcom novom evanjelickom kostole je tak trochu v úzadí Mariánsky kostol. Chrám zasvätený Navštíveniu Panny Márie mal pohnutý osud. Bol postavený v r.1654 na mieste troch meštianskych domov, ktoré mesto venovalo katolíckej cirkvi v roku 1650 z vďaky za pomoc pri oslobodení sa mesta od poddanstva Thökölyovcov. Kanonická vizitácia z r. 1656 ho popisuje ako veľmi skromný. V roku 1670 prichádzajú na pozvanie varadinskeho biskupa a spišského prepošta Juraja Bársonyho do mesta pavlíni. Podľa kežmarského historika Juraja Bohuša bol kostol v tej dobe zaklenutý iba dreveným stropom ( klenbou?), mal malú vežičku v ktorej boli dva malé ale dosť zvučné zvony. Pri kostole bola budova fary, ktorá neskôr v devätnástom storočí zanikla a na jej mieste stoji dnes s kostolom susediaci meštiansky dom. Keďže v chráme sa zhromažďovala prevažne slovenská menšina a kázne boli v slovenskom jazyku, už v tejto dobe je kostol označovaný ako slovenský. Toto označenie sa udržalo až do začiatku 20 storočia. Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Kežmarku. Otcovia pavlíni sa sem už nevrátili.